Obec Šalgočka leží na západnom okraji Nitrianskej pahorkatiny v plytkej dolinke potoku Jác, stred obce má 150 m.n.m., chotár obce má 140 – 200 m.n.m. Chotár je odlesnená sprašová pahorkatina.

Prvá zmienka o obci je z roku 1248, kedy je spomínaná ako “Salgo”. V roku 1350 sa ako zemepán uvádza Mikuláš, syn Pavla Čorbu zo Šalgočky. V 16. storočí bol majiteľom obce Michal Šalgay. Obec patrila viacerým zemianskym rodinám, známe sú rodiny Davidovcov, Dezasseovcov, Šándorovcov, Appelovcov a Desewffyovcov. Davidovci pochádzajúci pôvodom z Turca v obci postavili kostol a barokovú kúriu. V roku 1772 cisárovná Mária Terézia povýšila Karola Davida so synom Antonom do barónskeho stavu. Davidovci mali kúriu aj v Sasinkove a majetky v Malom a Veľkom Bábe. V 19. storočí sa ako zemepáni uvádzajú: gróf Anton Dezasse a syn (1825), gróf Rudolf Šándor zo Slavnice (1837) i Jozef, Karol a Gustáv Appelovci (1857). Z Appelovcov bol najznámejší Gustáv (*1804, +1903). Tento popredný poľnohospodársky odborník preslávil Šalgočku chovom ušľachtilých arabských plnokrvných koní, bernského plemena hovädzieho dobytka, ako aj chovom oviec Merino. Podľa súpisu z roku 1869 tu choval 32 koní a 400 šľachtených ovcí. Založil mliečne hospodárstvo na majeri Hetméň pri Šali, v Poľnom Kesove a Šalgočke, ktoré patrili medzi prvé tohto druhu na Slovensku. Bol správcom družstva proti zátopám na Váhu a predsedom sporiteľne v Seredi.

V roku 1598 bolo v obci zdanených 16 domov, 12 v roku 1600, a v roku 1601 len 8 domov. To isto súviselo s plienením Turkov na Slovensku. Známe je, že v roku 1598 bola vypálená susedná obec Zemianske Sady. V roku 1715 sa spomínajú v obci vinice a 7 domácností, ktoré boli schopné platiť dane. To bolo následkom zlej hospodárskej situácie v Uhorsku. Podľa urbánskeho súpisu z roku 1769 mala obec 10 sedliakov, 45 želiarov a 7 podželiarov. V roku 1787 narátali sčítací komisári v obci 38 domov s 263 obyvateľmi, 41 domov a 287 obyvateľov v roku 1828, z ktorých bolo 282 katolíkov a 5 židov. V roku 1900 mala obec 326 obyvateľov a 45 domov. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, vinohradníctvom a prácou na veľkostatkoch. Obec si zachovala poľnohospodársky charakter aj po roku 1918. V roku 1971 ju pričlenili k obci Zemianske Sady. Od roku 1990 je opäť samostatnou obcou.
Názov obce sa v minulosti písal rôzne, ako napr. 1248 Salgo, 1350 Salgow, 1773 Salgocska, 1828 Salgótska, 1871 Salgowka, 1919 Šalgóčka, Šalgovka, 1927 Šalgočka. Pôvod názvu obce, ako aj jeho význam nie je dodnes známy.

(Pre obec Šalgočka pripravili: Rastislav Petrovič a FGR-Marcel Kováč, 1999)