Rodná obec

Aj keď nás už všetkých poznačili roky
tu kdesi sme robili svoje prvé kroky.
Tieto miesta, to je naša rodná obec
tu nám pomáhali mama a tiež otec.

Tus me vyrastali, do školy chodili,
lásku k rodnej hrudi tu do nás vštepili.
Ako deti sme tiež zbierali z poľa klásky,
tu sme prežívali svoje prvé lásky.

Ako šiel čas, mnohí odchádzali,
aby sa sem zas s radosťou vracali.
Tu sa možno skončí naša životná púť,
tu je pre nás všetkých najkrajší sveta kút.

Hlas zvonov kostola detstvo pripomína,
naše kroky vedú k hrobom cintorína.
Poďakovať sa tým, čo nás vychovali,
čo nám svoje rady do života dali.

Buťme preto hrdí na svoje rodné miesta,
nech k rodným chalupám vedie naša cesta.
Vďaka tým, čo mali pracovité dlane
a dedičstvo otcov zachovaj nám Pane!

Anton Košťany, november 2013