Text autorsky pripravil PhDr. Peter Keresteš, PhD.

Appelovci boli nemecká evanjelická rodina, ktorá pochádzala z Ludwigsburgu v kniežatstve Würtemberg. Prvý známy predok rodu Johann Henrich Appel bol v služobnom pomere voči tamojším kniežatám ako krajčír dvorskej kapely a panský lokaj. Jeho syn Karol Appel sa stal prvým profesionálnym (klientským) hospodárskym odborníkom na panstve grófa Jozefa Huňadyho staršieho v Uhorsku v Mojmírovciach. Zaviedol dôslednú účtovnú evidenciu o majerskom hospodárení, zriadil ústrednú kanceláriu panstva na čele s tajomníkom a učtáreň. Poskytoval poradenské služby grófom Karolovi a Michalovi Esterháziovcom a Antonovi Grasalkovičovi. Jeho úlohou bolo na ich majetkoch založiť kvalitný chov koní a oviec, čo sa mu podarilo. Veľmi intenzívne rozvíjal vzorové majerské hospodárenie. Patril k priekopníkom pestovania nových kultúrnych plodín (najmä zemiakov a cukrovej repy), pestovaniu a šľachteniu ďateliny a lucerny ako technických plodín.

Dominantnou sférou Karola Appela bola živočíšna výroba a šľachtiteľstvo. Patril k najvýznamnejším chovateľom oviec v Uhorsku. Vyšľachtil pre Huňadyovcov vlastné plemeno oviec – taraňské, nazvané podľa ich ovčiarní na majeri Horný Taráň v chotári Mojmíroviec. Kvalita vlny vyprodukovaná na panstve v Mojmírovciach sa prirovnávala ku kvalite cennej sliezskej vlny. Bola vyvážaná na trhy do Londýna, Hamburgu, Frankfurt nad Mohanom, Antverp, Viedne. Zaslúžil sa aj o rozvoj chovu nových plemien ovcí na Slovensku (najmä Merino, Negretti, Elektoral).

Chov koní bol ďalšou jeho významnou aktivitou. Založil vynikajúce žrebčíny na juhozápadnom Slovensku. Vlastný chov založil v Mojmírovciach v roku 1811. Jeho základom sa stali prírastky zo žrebčínov v Lipici, Kopčanoch a z huňadyovského chovu v maďarskom Simongáte. V Mojmírovciach sa na začiatku 19. storočia chovalo 200 arabských a španielskych koní. Od roku 1828 sa na panstve zaviedol aj chov anglických plnokrvníkov. Appel zaviedol v evidencii koní kompletné matriky a pripúšťacie protokoly koní, pravidelnú veterinárnu kontrolu koní a výcvik koní dvoma profesionálnymi cvičiteľmi. Žrebčín založil aj pre grófa Michala Esterházi v roku 1819 v Tomášikove, v roku 1825 ďalší v Dolnom Jatove.

Chov hovädzieho dobytka patril k poslednej oblasti aktivít Karola Appela v živočíšnej výrobe. V roku 1810 zaviedol chov alpských plemien na Slovensku (bernského plemena) dovezením dovezením 12 kráv a 2 volov do Mojmíroviec. Karol Appel sa zúčastnil na zakladaní prvých hospodárskych spolkov v Uhorsku. V roku 1830 patril medzi zakladateľov Chovateľského spolku, ktorého cieľom bola organizácia konských dostihov. Dňa 22. mája 1814 na poľnej dráhe medzi Mojmírovcami a Poľným Kesovom usporiadal prvé verejné konské preteky v Uhorsku. V roku 1835 spoluzakladal Uhorský hospodársky spolok, ktorý mal prispievať k modernizácii uhorského poľnohospodárstva.

Zásluhou Karola Appela získali Mojmírovce prívlastok „nový Georgikon“. Okolo jeho osoby sa vytvorila neoficiálna odborná škola chovu hospodárskych zvierat a svoje poznatky šíril aj na svojich žiakov. Školil napríklad hospodárskych úradníkov barónovi Mikulášovi Vešelénimu, grófovi Ľudovítovi Károlimu v Palárikove a pod. Významným ocenením Karola Appela v oblasti rozvoja uhorského poľnohospodárstva bolo jeho povýšenie do uhorského šľachtického stavu a priedomku von Kapocsány. Šľachtický titul mu udelil panovník František I. dňa 9. mája 1823. Bol odmenený aj radom Rytierskeho kríža Württemberského kniežatstva. Zomrel v Pešti v roku 1839. Z iniciatívy Huňadyovcov bol pochovaný v Mojmírovciach. Synovia Karola Appela ostali pracovať v službách Huňadyovcov. Boli vychovaní ako vynikajúci poľnohospodársky odborníci.

Gustáv Appel (1804-1891)
Narodil sa v roku 25. mája 1804 v Mojmírovciach. Navštevoval v rokoch 1807 – 1810 súkromnú Dvorskú školu (Hofschule) v mojmírovskom kaštieli, v rokoch 1812–1818 nitrianske piaristické gymnázium. V rokoch 1815 a 1816 študoval na bratislavskom evanjelickom lýceu, na Viedenskej univerzite (filozofická fakulta), v roku 1822 lekársku fakultu tejto univerzity (predmety ako liečba koní, podkúvanie koní, všeobecná patológia), ďalej Hospodársky inštitút v Stuttgarte a inštitút v Hohenheime, ktorý bol predchodcom neskoršej hohemheimskej univerzity. Po štúdiách sa vrátil do Mojmíroviec, kde získaval prax u svojho otca Karola. Bol ženatý s Karolínou Zellerovou, mali spolu tri deti (Gustáva ml., Matildu a Žofiu).

V rokoch 1830 -1839 pôsobil ako inšpektor panstva a od roku 1840 prevzal funkciu ekonomické riaditeľa panstva v Mojmírovciach, v ktorej zotrval až do jeho smrti. V roku 1840 prevzal záväzky po otcovi u Esterháziovcov ako ich ekonomický poradca v Tomášikove a Dolnom Jatove pre chov koní. Vlastné skúsenosti a znalosti uplatňoval aj v hospodárení na rodinných majetkoch v Šalgočke, v Sasinkove, v Pate, v Zemianskych Sadoch a v Nitrianskej Blatnici, kde
sa snažil realizovať vzorové hospodárstva. Panstvo v Šalgočke získal už otec Karol, ktorý za 8600 zlatých zobral do zálohu od barónky Márie Hellenbachovej rod. Adamovičovej zaťaženého dlhmi. Hospodárstvo bolo v tom čase v rujnách.

V roku 1851 sa stal spoluzakladateľom Sereďsko-komárňanského vážskeho družstva, ktoré sa snažilo o budovanie protipovodňových opatrení na dolnom toku Váhu. Bol aj riadnym členom Uhorského hospodárskeho spolku. Jeho meno sa stalo symbolom vzorového hospodárenia v krajine. Vynikajúce výsledky dosiahol najmä v chove merinových ovcí. Jeho vlna z mojmírovského chovu získala viacero ocenení (1879 v Székesfehérvári, 1885 na krajinskej výstave v Budapešti, 1894 v Antverpách). Pozoruhodné výsledky dosiahol aj v chove bernského plemena hovädzieho dobytka získal ocenenie na výstave v Zürichu v roku 1882. Bol priekopníkom v modernizácii výroby zavádzaním poľnohospodárskych strojov a techniky. Od roku 1859 intenzívne spolupracoval s anglickou firmou Clyaton, ktorá vyrábala poľnohospodársku techniku. Ich vzájomné styky trvali viac ako dvadsať rokov. Firma dodala na mojmírovské panstvá viacero parných strojov – mláťačky, kosačky, sejačky.

Na panstve v Šalgočke a Pate dosahoval vynikajúce výsledky v pestovaní cukrovej repy. V Šalgočke založil aj nový žrebčín a obnovil tu aj chov orientálnych arabských koní, ktorý pred tým zanikol v Mojmírovciach. Šľachtením tu vytvoril vlastné plemeno, ktoré vzniklo krížením s koňmi z mojmírovského žrebčína. Stalo sa známe tým, že malo dobré fyzické vlastnosti a elegantný vzhľad. V roku 1871 v Šalgočskom žrebčíne boli traja potomkovia čistokrvného arabského plnokrvníka Tajára a jeho syna Alcora, 18 kusov kobýl z vlastného chovu kríženého s arabskými plnokrvníkmi a 40 kusov iných koní. Boli závodným typom a predávali sa za 2400-2600 zlatých. Gustáv Appel zomrel v roku 1903 v Šalgočke. Jeho syn Gustáv Appel ml. (1840-1910) nezanechal mužského potomka, iba dcéry. Dodnes na Slovensku zostali žiť potomkovia Gustávovho brata Jozefa Appela (1801-1891), ktorý hospodáril v Sasinkove.

Brožúra o rode Appelovcov vydaná pri príležitosti 765. výročia 1. písomnej zmienky o obci (.pdf)