Volám sa Rafael Alayo a som pôvodom Kubánec z Havany, kde sme s manželkou Katarínou, ktorá je Slovenka, žili 15 rokov. Na Kube som pracoval ako vedecký pracovník Kubánskej akadémie vied a manželka učila angličtinu na Fakulte medicíny v Havane.  Na Slovensko sme prišli v roku 1993, ale až na jeseň 2000 sme si kúpili dom v Šalgočke.

Pozemok, ktorý patril k domu, bol zanedbaný, lebo dom sa práve dokončil. Keď sme záhradu videli prvý raz v októbri 2000, všade rástla zelina a okolo domu boli pozostatky stavebného materiálu. Prvý rok sme popri práci stihli iba kosiť zelinu a premiestniť prvé kríky popínavých ruží z našej záhrady v Seredi. Ja som mal záľubu v ružiach od malička, kedy som videl, ako moja stará mama pestovala ruže v kvetináčoch. Ona mi darovala dva ružové kríky, keď som mal asi 6 rokov. Zasadil som ich do zeme v našej veľkej záhrade v dedinke Cuabitas, Santiago de Cuba, kde sme vtedy žili. Na druhý deň, na moje veľké prekvapenie a zármutok, obidva kríky zožrali tropické mravce (Atta insularis, v španielčine bibijagua). Ale od pestovania ruží ma to neodradilo. Mravce sa mi podarilo vyhubiť a dosiahol som vypestovať v rodinnom dome peknú ružovú záhradu. Moja mama mala tiež záľubu v ružiach a pestovala v kvetináčoch pri dome mini ruže.

 Moja vášeň pre ruže sa naplno rozvinula až v Šalgočke, na pozemku s rozlohou 10 árov. Začal som sadiť ruže popri plotoch so susedmi, aj vzadu v záhrade, v tieni pri lesíku. Zaobstaral som si literatúru o ružiach a o podmienkach, v akých sa im darilo na Slovensku. Prvé ruže som si dopestoval sám pod pohármi z odrezkov odrôd ruží, ktoré sa mi páčili. Začal som s manželkou plánovať, kde by bolo najlepšie miesto pre ťahavé ruže a kde pre mini ruže rôznych farieb. S manželkou sme navštevovali rozličné výstavy kvetov a ruží, chodili sme ku profesionálnym záhradníkom a nakupovali sme špecifické odrody a farby ruží, už podľa plánu. 

Po veľmi studenej zime asi pred piatimi rokmi mi vyhynulo takmer 15 koreňov ruží, napriek tomu, že ich každú jeseň ostrihám a prihrniem zeminou. To bol pre mňa impulz na nákup ďalších odrôd ruží, odolnejších voči zime. Kým som ešte pracoval a chodieval som po západnom Slovensku na zber hmyzu, pri každej ceste, keď som videl pekný zakvitnutý ružový krík, vypýtal som si od majiteľov odrezok s kvetmi, ktoré som doma hneď zasadil pod pohár. Takmer všetky sa ujali. Dnes máme v záhrade okolo 210 kríkov rôznych farieb a tvarov ruží. Je to náš koníček, naša zábava a miesto, kde radi odpočívame a vychutnávame si vôňu ruží v kruhu rodiny a našich priateľov. Túto našu ružovú záhradu sme zasvätili Panne Márii, ktorej sošku, donesenú z Kuby,  máme umiestnenú v záhrade. Zakaždým, keď prechádzame popri jej soche, si s vďakou spomenieme na ňu a ďakujeme Bohu za toto krásne miesto v Šalgočke, kde žijeme už dlhých dvadsať rokov.